Odpust mi laska
Sklamal som, viem.
Darme su reci, nechcel som,
Smel.
Otvorit tie dvere zakazane.
Hanbim sa. Odpustis?
Co sa s nami stane?
Nevera stoji za dverami, vtlaca sa dnu.
Vitaj host nevitany.
Nikto jej netlieska,
nozom prekrojis prazdnotu.
V najkrajsom sate, steboce, tak som tu.
S pichlavym pohladom obzera moju prostotu.
Co mlcis laska?
Preco nic nevravis?
K zavretym dveram, meravy pohlad upieras?
V sklenenom pohlade v tichosti zasepkam
“Zavri tie dvere.Sala z nich zima.”
Par noci nezaspim, mentalne nezvestna.
A nove razcestia tycia sap red tebou,
na ktore nemas mapu.
Nikto a vsetci,
ten nekonecny moment chapu.
Dátum vloženia 17. 10. 2010 01:59kvapka 
Milenka
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1598
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
preletelo mimo mňa, básne takéhoto typu musia byť zaujímavo podané, táto však na svoju škodu nebola...trochu sa s tým ešte pohrať, niečo vyškrtnúť niečo zmeniť...
18. 10. 2010 09:43 - kvapka (napísal autor básne)
Dakujem Janko, urcite nou este vela krat prejdem a ak ma napadne zmena, tak poopravim.
18. 10. 2010 10:58