Stojím na sklonku skaly,
za mnou zvláštna skupina,
potrhle usmieva sa
vládne čulá kulisa...
Poznávam tam pár ľudí,
nejak známe sú tie tváre,
niečo kujú to už cítim,
a dohadujú sa len stále.
Výkrik sprevádza tu dalej príbeh,
vyznieva vyznieva v ňom krutý hlas,
myslia si,že asi skočím,
no je to práve naopak.
Nedostanú moje slova,činy,hru a myšlienky,jedno je však teraz isté,
ich umučia zlé spomienky.
Dátum vloženia 19. 1. 2006 17:00Lienocka 
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2268
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lienocka (napísal autor básne)
vsetci to niekedy pozname
19. 1. 2006 17:06