Basnicky.sk

Vystúpil si z neznáma,
z dlhých rád temnej tmy.
Odhodlaný zmeniť svet, i ju.
Z hlbín morských vĺn do vnútra preniká žiara.
Cítiš ju?

Dotyk!

Nežný, jemný.
Harmónia a prázdnota.
Plníš tú čašu života.
Tak poď.
Kráčať budeme tou temnotou
a bojovať spolu, s tou krutou samotou.

Vidíš?

Ten motýľ čo z kveta na kvet presadá.

Vidíš?

Tá fialka malá zasiata....
Jak vŕba.
Čo konáre skláňa nad vodou a
komárovi závidí, že prekypuje slobodou.

Korene sú pevné
a komár voľnosť má.
Aj vŕba by ju chcela,
no či sa to dá?

Tož lúka na vôkol je rozpätá,
do všetkých pestrých farieb odetá.
Kobylka, cvrček cvrliká.
Kotúľa sa slza veliká.
Steká a dotknúť sa chce každej krivky.
Stekajúc po líci, i rty.

Zastaví sa.
Horkosť cítiš i Ty.