prešlo toľko
aút cez červenú
kým som zistila
že cestu nepreletím
dovtedy som bola
len hračka sveta
pohodená na pospas
detským nemotorným prstíkom
ako plastelína čo sa topí
v rukách
tvaroval ma tento deň
deň čo trvá roky
kým som pochopila
ako ďaleko sa dá zájsť
aj keď človek nepozná cestu
Len vďaka tomu
dnes stojím
v strede izby
a nie skrčená v rohu
kým mi šanca podala ruku
padal dážď
padali krúpy a celá zem sa triasla
Teraz vtískam bozky
všetkým prianiam
ktoré sa zdali byť len snami
viac sa nestanem sochou
ktorá v sebe ukrýva nemé poznanie
naučila som sa klipkať očami...
Dátum vloženia 5. 10. 2010 18:59line2403
Našla som sa
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1578
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
páči páči páči
5. 10. 2010 19:48 - risko79
Palec hore, krasne
5. 10. 2010 19:52 - line2403 (napísal autor básne)
ďakujem ...
5. 10. 2010 19:55 - susi
toto zrejme každá žena prežije alebo by mala prežiť. taký ten zápas o vlastnú odvahu (teraz si myslíš, že nechápem tvoj text, ale ja ti vravím, že chápem. uvidíš o pár rokov ak nie hneď)
takže z takého toho altruistického hľadiska mi potešenie priniesla (a toto hľadisko je tu na básenkách vyžadované ) lenže umelecký zážitok nemám. trochu nevšednejšie obrazy sa nenájdu? napríklad to, že stojíš v strede izby a nie skrčená v rohu. to je brutálne preprané a ty tomu dáš ešte štyri verše ...ach
držím palce
6. 10. 2010 12:19 - line2403 (napísal autor básne)
Vieš Susi .. ja som len laik či že nepíšem podľa osnov ale tak ako to cítim je to niečo ako keď niekto sa naučí hrať na klavíri ako samouk a niekto chodí na hodiny klavíra. Ja píšem od srdca neradím ako ty vravíš 4ri verše inak lebo to nepoznám píšem na istotu .. pre mňa sú dôležité pocity a nie vzhľad ale keď mi dáš radu ako inak učleniť text tak ju rada prijmem .. inak ďakujem za názor
15. 10. 2010 17:42