Som ako starý, prázdny dom,
kde túlavé mačky pod prahom
odkladajú siedmy život
Tak prázdny, že v drevených podlahách
počuť kráčať čas a kvílenie vetra,
keď preháňa sa po chodbách
Pohľadom slepých okien opretý o záhon
a predsa sotva tuší, koľko sa vône zmestí
do kvetov divých ruží
Som ako on
som ako starý, prázdny dom,
s mosadzným klopadlom
na hluchých dverách
Z prázdnych rámov na vlkých stenách
hľadia známe tváre
a na parapetné dosky, ako na oltáre,
ticho sadá prach
Len v zašlých zrkadlách vrcholí
balet dávnych odrazov
Som ako on,
ja som ten prázdny dom
srdce mi bije pod prahom a duša mlčí
v hodinách
Dátum vloženia 4. 10. 2010 14:14Weronika
Vyhorená
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1444
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
v podstate fajn, čo len trochu vadilo, že je to monotónne...bez spádu...akoby v jednej rovine....ale podanie, obrazy a myšlienka...sa mi páčila
4. 10. 2010 15:40