Basnicky.sk

Tu pod zemou bude hniť moja láska,
udupaná stádom koní,
jej hrobka viac popraská,
ked kladivom ubiješ klince do pokrývky rakvy.

Snažíš sa vypáčiť ma z nej a oživiť bozkami,
nie som spiaca princezná
a ty nie si princ, čo ma zachráni.

Snažíš sa o nemožné,
čo je navždy mŕtve už neoživíš,
letným bozkom ma obdaríš a slzou moje lícia pokropíš,
už milión krát premočené...od sĺz.

Ticho ako v hrobe nastalo pred pólnocou,
keď si mi prišiel ukradnúť, čo ti už dávno patrilo,
zlodej bozkov tmou zahalený,
srdce si mi vzal, prebudil si ma z odpočinku
a v krbe oheň rozdúchal,
aby si ma ohrial pred studeným chladom,
mňa zamrznuté srdce, ktoré ešte bije,
ale už prestáva.
Tak ma zohrej
a zachráň sa pred slzami,
ktoré ti uštedrí moja smrť
a naposledy stoná srdce v tvojom náručí,
ktoré ešte pred nedávnom bilo v mojej hrudi.

Keď sme si súdený, oživíš ma bozkami,
srdce si ponecháš a ston slávika
ozývať sa bude z diaľky,
keď nadýchnem sa z plných pľúc
a poviem ti, že ťa milujem.