Basnicky.sk

Ako pred polnocou
zapínam lampu
a pozerám na tvoju tvár,
vankúšikmi prstov ťa pohladím
a zatajím žiaľ.

Prach usadil sa medzi nás
a nik ho nepoutiera,
ja ponúknem sa,
že ho odpracem...

A vydláždené chodníky sa budú ligotať,
tak ako iskričky v našich očiach,
keď na seba hladíme.

Prach už nevidno,
postarala som sa
aby sa vyparil
a nikdy na naše srdcia sa neusadil

Aby si bol hore,
keď pred polnocou zažnem lampu
a pohladím ťa po tvári a ty to opätuješ.
Vykročíme spolu po dlaždenom chodníku,
ktorý nám bude svojim ligotom svietiť na cestu životom
a bude nám nabíjať naše iskričky v očiach
aby nevyhasli...
...a nezapadli prachom.