Zabudla som
kedy si vstával
do nekonečnej
búrky slov.
Raňajšia dávka
zabudnutých snov
podľa pravidiel
vyhnala z môjho tela
kúsok rozumu...
(Prečo mám zrazu...)
Zviazané ruky nápadov
s vlažnou slučkou na krku.
Vlasy sa nám zaplietli
a zrazu dni ubiehujú inak
ako kedysi.
Niekto asi kreslí
hviezdy
do našej klietky
a my ich stále odznova
počítame.
(Piješ ma...)
Slaná voda
našich pier
našich tiel
tvojho tela
mojich očí...
Šialenstvo smiechu
smiech šialenstva
šialený smiech
v spoločnej posteli
na tridsiatom poschodí
našej lásky.
Dátum vloženia 23. 9. 2010 19:24Damnation 
osud
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1613
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
chcel som napísať , že ťa tu vítam a ty si tu už dva a pol roka, báseń fakt výborná,perfektný spád, napísané uvolnene a velmi dobre
23. 9. 2010 23:01 - Jano1351
konečne kvalita príspevkov na tejto stránke rastie...aspoň v posl. čase...
24. 9. 2010 07:49 - kristiNOcka
krásny záver...
24. 9. 2010 08:24 - Damnation (napísal autor básne)
Dakujeem
24. 9. 2010 11:44 - lajko71
pripájam sa
24. 9. 2010 14:29