Basnicky.sk

Emócie, pocity sa vo mne búria ako za letnej búrky oceán.
Už nepočuť nič, stíchlo nebo, vo vzduchu cítiť temný hlas vrán.
Požiar myšlienok sa rozlieha pod večernou oblohou,
Bola som len čerešničkou na torte, nezaplatenou prílohou.

Ticho kričí, hučí, vrieska, smeje sa mi chrapľavým smiechom,
Ulomil si kus zo mňa, zostal zo mňa pohár s odtrhnutým uchom.
Som prázdnym listom, nástrahou, ktorá kričí - svedomie stoj !
Život, peniaze, hrdosť, o toto všetko je v svete tomto boj.

Si len idea ukrytá v najhlbšom mieste môjho vnútra,
Si okno roztrieštené na miliardy kúskov vplyvom silného vetra.
Čakaj, mlč, prosím. Svojimi dotykmi ma ničíš !
Cez navždy zatvorený oblok k môjmu srdcu na mňa kričíš.

Prestaň, odíď, staň sa len prázdnou hmly eufóriou,
Nebuď nejasný, vyjadri sa a nehraj sa so známou alegóriou.
Zavriem oči a tie tvoje sú ukryté pred kotlom vášne,
Ktorý z času na čas vo mne pri tanci nečakane zapne.