Jesenné ovädnuté lístie,
V mláke spomienok,
Utápa sa.
Zlatá farba ako prvá,
Odchádza .
Vtedy tvár človeka zabúdaš.
Šum jesenného lístia,
prekrikuje zurčajúci prameň.
Vtedy hlas muža ti je neznámim.
A keď z haluziny,
Opadne,
Posledné lístie.
Vtedy k tebe príde cudzinec.
Dátum vloženia 22. 9. 2010 15:22Hunter-Kvaky
Rebríček zabúnia.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1679
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- wwweslo
Priamočiare a pritom dosť rozhádzané,, nápad mi je veľmi blízky, milujem jeseň a jej farby.. názov som buď nepochopil alebo tam máš chybu... opäť, nápad je, a celkom sa mi páči, no, podanie je tuctové...
24. 9. 2010 09:28 - Hunter-Kvaky (napísal autor básne)
takze: napad suhlasim,slova mi asi moc nevysli...alebo nie kazdemu s ataketto podanie pacia v nazve som sa nesekla v kazdom versi zabudas trebars na tvar,hlas...skus sa nad tym zamysliet...a pochopis ze ako prve naco zabudnes u clovek je hlas ,tvar..atd...cize preot rebricek zabudaniaD
26. 9. 2010 17:13 - wwweslo
v názve som mal na mysli jeho gramatické prevedenie a nie poetické....
26. 9. 2010 17:17 - Hunter-Kvaky (napísal autor básne)
jjj zabudania
27. 9. 2010 18:25