Basnicky.sk

Uprostred hlbokej tmy,
len moje hmotné telo.
Tu nieje čas na sny,
ani keby sa mi chcelo.

V hlbokej tme sám stratený,
hladajúc cestu späť k životu.
V obrovskom priestore zmätený,
nachádzam len prázdnu ničotu.

Plavajúc v temnej ničote,
čo mohlo byť a nebude.
To jediné v mojom živote,
nenechá ma spávať v klude.

Ja viem, spravil som mnoho chýb,
a už niet príležitosti ich odčiniť.
Bolo šancí ako v mori rýb,
za roky nestihol som pochopiť.

Doživotne stratený mimo tento svet,
plačúc za pár nepovedáných slov.
Tak skús ešte raz a do mna vlet,
nádej, už viem život nieje hrou.

Nádej ma človek chvílu,
a len raz za život-príležitosť.
Ale keď už prejde mílu,
nádej stratí trpezlivosť.

Človek ktorého opustila,
ten újde do svojho sveta.
A až prejde dlhá chvíla,
potom ho napadne skvelá veta.

Dožiť život a odčiniť čo učinil,
o to sa naposledy pokúsiť,
napraviť chyby a vrátit sa par míľ,
aspoň pár míľ späť sa vráťit.

Prežiť opäť časť života minulého,
a budúcnosť svoju vlastnú zmeniť.
Vžiť sa do svojho sna skvelého,
prítomnosťou sa už nikdy netrápiť.

Žiť len pre to čo mohlo byť a bude,
a nie preto čo je a nemusí.
Aspoň chvílu žiť realitu v klude,
a nerobiť zo životom pokusy.