Vtedy,
keď blúdili sme
v súchvení,
mal som tvoj strach
pevne vtlačený
do tváre,
bol beztak nemý.
Hrám sa,
ako zrnko
medzi kameňmi.
Pritláčaš ma k nim,
svojou krásou
melieš na prach.
Ezoterika ti už
viac nenapovie,
stráca sa význam slov
v tvojom podaní.
Preto
chcem len chápať
myšlienky,
čo každým hltom
miznú z pohára...
Dátum vloženia 14. 9. 2010 09:22wwweslo 
Posledné želanie...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1841
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
teším sa z tvojich básni potešili obe
14. 9. 2010 09:46 - wwweslo (napísal autor básne)
Ďakujem,,, sú len tak na rýchlo zbúchané,,, len aby som sem po dlhom čase niečo dal,,,
14. 9. 2010 10:38 - escape22819
jeej,peknééé
14. 9. 2010 13:51 - eufrozina
och, to nemyslis vazne, ze pridavas nieco len preto, ze si uz dlho nic nepridal...
ale do toho ma nic nie je..radsej k basni..urcite by som poskrtala...a najviac sa mi paci...
mal som tvoj strach
pevne vtlaceny do tvare
14. 9. 2010 14:54 - Daron
pre mňa len posledná strofaz tej by sa pri troške prepisu a inom názve dala urobiť pekná mini
15. 9. 2010 13:44