Biely obor v Chéronovi
sa jagá v obraze Kentaurovom
na nebeskej klenbe.
Niekedy myslím si,
že snáď je polobohom.
Odpusť!
Hrdosť aj plachosť - túžba i láska
v jednom záblesku sa zračí.
Domýšľavec - ja,
pokorne teraz pod oblohou kľačí.
Zaplakalo nebo nad činmi
pozemských ľudí.
Svetlo hreje srdce,
čo vášňou buší v hrudi,
lebo Hviezda odpúšťa..
Dátum vloženia 10. 9. 2010 11:16unicorno 
Hviezda
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2245
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti