Basnicky.sk

Tvoje čierne kučery...
Iba smrť ma od nich delí,
karty v nich hrám,
nemám miery.

Si moja pomlázka za priepasťou
kde sa leto v jesen mení.
Si moja nádej, čo stala sa mi osudnou,
ako poklad tam kde rieka nepramení.

Nepoznala som ťa a nikdy poznať nebudem...
Ako Monet, hľadám farby v tieni.
Posledné zaspievam ti reqiem,
pred tým než sa v popol zmením.

Mala to byť jar, dobil si moje srdce,
rytier bez mena, chevalier.
Ako Johanka z Arku pozerám z hranice...
"Milujem ťa" čítam z tvojich pier.

Je neskoro, moj jediný,
to čo sme mali sme stratili,
teraz zo smrťou v karty hrám,
za kader tvojich vlasov, všetko dám.

Budem ju držať v dlani,
keď pôjdem peklom,
pošli pozdrav jari,
jeseni aj zime,
kým sa zmierim s tým čo malo byť letom.

Posledná aktualizácia: 21. 2. 2010 19:59