Bola tak čudná,
až sa mi kalil zrak.
Milujem čudných ľudí.
Bola tak nežná,
až sa mi zdvihol tlak,
zacítil teplo v hrudi...
Bola tak iná,
až som sa prestal báť,
samoty, svojho ega.
Bolo to iné,
opäť sa môžem hrať,
s krabicou plnou lega.
...
Viac slov už nemám,
nasledovať budú skutky.
Dátum vloženia 4. 9. 2010 15:13Egonom
Zet
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1889
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti