Basnicky.sk

(báseň - dark fantasy / gothic)

Zviesť z cesty,
utopiť jemnými rukami,
zabiť krásou.

Muž ide v noci lesom,
do rodnej dediny kráča,
po lesnej cestičke,
lampáš v ruke.

V húštinách a diaľke
zažne sa malé svetielko,
približuje sa.

On omámený vzhliadne na svetlo,
ktoré sa premieňa na krásku,
zlatisté dlhé vlasy vejú nočným vánkom
a dve žiariace oči,
v tých on vidí jej záujem,
on nemá dievča,
žiadosť ľúbiť ju
mu zo srdca vychádza.

Štíhla postava sťa prútik,
rúčka ide siahnuť na jeho tvár,
no zarazí sa
a odďaľuje sa zjav,
svetielko pred očami v diaľke,
on napreduje.

Nasleduje cit,
chce držať tú nádheru svetla,
nohy kráčajú nevedno kam
a cesta naspäť dávno stratená,
zablúdenie lásky.

Mesiac sotva preniká
cez spletité koruny stromov,
v nočnej tme jediná vidina svetlo,
ktoré vedie nevediac on kam,
cíti vôňu lesa.

Nohy sa zabárajú
v bahne močariska,
do ktorého vstúpil,
potápa sa v túžbe a strachu.

Niečie ruky ho zatláčajú zhora,
vidí už iba záblesky svetla nad sebou,
močiar pohlcuje ho
aj jeho s jeho poslednou lásky nádejou.

Dievčina – svetelný úkaz
jemná krutosť odlieta od miesta.