nutelka 
Básen nemá vložený názov
V diaľke slnku zapadá
s červeným závojom,
nie je to záhada, že opäť vyjde s novým dňom.
Idúc po ceste osudom určenej,
sama s očami podliatymi krvou,
viem, že príde koniec
a moja hviezda bude zrazu temnou.
Odchádzam však so vztýčenou hlavou,
aj keď nie všetkým sa môžem pýšiť.
Navždy ostanem sama sebou
aj keby v pekle mala som žiť.
Môj strach odvial vietor,
môj smútok zmyl dážď
a niekto vedľa mňa mi vraví:
´pozri, opäť sa usmievaš´...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2013
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- von Schwerzell
hm tato mi akosi uplne nesadla.....2
25. 1. 2006 16:30