Basnicky.sk

...práve prechádzam cez cestu, keď mi vtom zazvoní telefón....Prijmem hovor, ozve sa smutný hlas... S ešte smutnejšou správou... So správou, ktorá mi zabráni aj naďalej hľadieť na cestu bez problémov. Je to najlepšia kamarátka so správou, akú som si ani vo sne nepredstavovala. Oznámi mi, že sa skončil život mladého chlapca. Chlapca, ktorý od života nechcel až tak veľa. Túžil len po tom, aby mohol byť šťastný so svojou láskou, aby nevidel svojho otca vkuse naliateho v alkohole. Chcel len tak málo. TAK PREČO??? Vzal si život...Vtom momente som mala pocit, akoby sa so mnou začal točiť celý svet, nohy sa mi roztriasli, nevnímala som ľudí, autá, dokonca ani vzduch okolo seba... Po strašnej správe sa mi pred očami zjavil jeho úsmev, jeho útla postava, počula som jeho hlas, jeho smiech,....Ani neviem, ako som ukončila hovor a ako som došla domov... Len viem, že moje myšlienky patrili len jemu, spomienky na neho boleli čím ďalej tým viac a ja som stále nemohla veriť, že on nie je už medzi nami. Toľko spomienok, hoci len maličkých, toľko bolesti, hoci sme sa nevídali každý deň... Ležala som na posteli s utrápeným a uplakaným pohľadom do prázdna a spomínala, spomínala, spomínala.
Nastal deň pred jeho odprevadením do neba... Bola som úplne na dne, nevnímala som nikoho okolo seba, nemohla a ani som nechcela veriť tomu, čo sa stalo. Veď bol predsa mladý, plný očakávaní, čo mu život prinesie. Prečo mu Boh dovolil spáchať niečo také, opustiť ľudí, ktorých nadovšetko miloval a ktorí milovali jeho.... Prečo mu Boh nedal vieru a nádej, že bude lepšie, prečo mu nedal ešte aspoň jedinú, úplne maličkú nádej, že bude všetko zasa dobre, že sa všetko zmení k lepšiemu, že bude „mať dovolené byť so svojou láskou“, že jeho najbližší konečne pochopia, že mu ubližujú,...
Prišiel deň D...
Hrozný deň pre nás všetkých.
Vstúpila som do Domu smútku oblečená v svadobných šatách a s vankúšikom v rukách. Pomalým krokom som sa približovala k jeho terajšej posteli. Ležal tam so zatvorenými očami, prekríženými rukami, s fotkou jeho milovanej, jeho obľúbeným hracím dresom,...
Jeho „jediná“ stála pri ňom, hladkala ho po tvári, tajne dúfala, že otvorí oči, vstane, usmeje sa na ňu úsmevom, ktorý na ňom tak zbožňovala a budú už len šťastní. Dokonca mala pocit, akoby dýchal.
Mala som hrozný pocit, keď som ho tam takto videla ležať a vedela som, že už nikdy ho neuvidím zabávať sa, nikdy ho neuvidím ako sa smeje, dokonca ho už ani neuvidím ne internetových fotkách z nových akcií.
Neskôr prišli slová kňaza...Nie som asi sama, ktorá možno ani nevnímala tieto slová... Po slovách duchovného otca prišlo to najhoršie pre nás, no pre nášho kamaráta, brata, syna, priateľa prišlo niečo nové,... možno lepší život...
Stála som pred jeho vykopaným hrobom a dúfala, že to je len zlý sen. Ešte stále som neverila, že ho položia s rakvou do tej hlbokej jamy a zasypú ho. Neverila som tomu, a dokonca som tomu ani uveriť nechcela...Bolo to neskutočné...
Pomaly ho však začali spúšťať nižšie a nižšie... Ľudia začali čím ďalej tým viac plakať a chceli vrátiť čas.... Zrazu na neho začali pomaličky sypať balvany hliny. Jeho mama ich prosila, aby to nerobili. Chcel ísť s ním, no nebolo to možné.
Vôbec som nemohla uveriť, že sa to deje... Tak rada by som sa uštipla a prebudila sa z toho sna. Tak rada by som sa ho dotkla s pocitom, že sa k nemu ozvem a on otvorí oči a vstane... Tak rada by som bola, keby to všetko bol len zlý sen ...
Hlina jeho telo zakrývala viac a viac... Až nakoniec jeho telo nebolo už ani vidieť. Jeho duša vyšla z tela a vznášala sa k nebu... Verím, že nebeské brány sa mu otvorili a Boh ho prial s radosťou ako Bože dieťa aj napriek tomu, že spáchal taký ťažký hriech...
Teraz sa určite na nás pozerá zhora a stráží svojich najbližších... Len dúfam, že je šťastný. Ak sa mu už nedarilo na Zemi, nech sa mu darí aspoň v Kráľovstve Božom... Raz tam budeme všetci a budeme s tými, ktorí sú nám súdení. Aj on sa dočká, veď tomu pred smrťou veril a dokonca s tým aj zomieral. Raz sa dočká a bude s ňou..Bude s ňou a budú šťastní.
Od toho dňa si každý deň nájdem chvíľočku, iba malú chvíľočku na to, aby som sa podívala hore na nebo a hoci len jedinú krátku vetičku darovala JEMU....