Padá kúsok šťastia,
no nemáš čas ho chytiť,
po lícach ti stekajú slzy ranného dažďa,
viečkami sa snažíš ten príval prikryť,
úsmev už nenavštevuje tvoju tvár,
zostáva na ňom iba tma a žial,
nepríde už to čo by si si prial..
....nebo plaká nad tvojím smútkom,
život sa nedá zmeniť jedným dobrým skutkom,
nedá sa len tak svetom ísť,
keď už tu nemáš o čo prísť...
Nemáš dôvod ráno vstávať,
no nemáš ani s kým pod perinou dlhšie zostávať,
nie je už ani žiadne za chvíľu a potom,
nemáš inú nádej len ďalej ísť životom,
zostáva len tma a žial,
nepríde už nikdy to čo by si si prial..
Zmizli okolo očí vrásky smiechu,
aj keď nedopustil si sa žiadneho hriechu,
no všetkého si sa teraz vzdal,
jediné čo cítiš na tvári sú slzy z neba a už nepríde nik kto by ťa pri srdci hrial..
Dátum vloženia 6. 8. 2010 17:41kamikzi
Slzy z neba
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1478
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti