Hovorieval , že ma ľúbi
a vraj celú, celučkú...
Po vlasoch ma mäkko hladil
Nežne viedol za rúčku
Kráčali sme domov
No do jeho postele
Vrzgot dverí, zopár schodov
Láska nám dnes ustelie !
Ticho šepkal : Nemaj strach.
Srdce - vtáča splašené
Prosbu , čo mám na perách
letmým bozkom zaženie
A ráno, ked hľadala nehu,
periny sú studené
Cítiť z nich len vôňu hriechu
A láska ? Už nie. Ránu žena ustelie.
Dátum vloženia 27. 7. 2010 14:38Lillieth 
Ustielanie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1363
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
príliš podané na lopate ,skús sa pohrať a schovať niečo ...
28. 7. 2010 09:11