Raz príde čas
na prelievanie pohárov
a z povodní
vzniknú nové jazerá,
nové domy a nové záhrady.
Budem sa pozerať
na zosuvy pôdy
a bude to vo mne vrieť,
topiť sa a sypať
pred každým ďalším dňom.
Zhodím ho ďaleko,
chcem a musím
preniesť celú váhu duše
na to miesto
kam sa chodí najťažšie.
Na ceste sú nezjazdné úseky
a kamene ma režú do kosti,
meškajú spoje do raja
a každá minúta vytvára
milión prianí a ďalšie utrpenie.
V blate je pochovaná
práve všetka moja čistá sila
na pochod
proti starým výkrikom strachu
a bolesti.
Je to jeden život nás dvoch,
ktorý volá po vykúpení
navzájom...
Nebojím sa,
že by sme to nezvládli,
len si pomôžme prejsť
po daždi.
Dátum vloženia 9. 7. 2010 18:55nickmyname49
Navzájom
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1635
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- S
na moj vkus prilis beatoveho patosu hraniciaceho az kaznou.
9. 7. 2010 23:53 - predpolnocna a.
spovedajúca sa podoba , možno priamejší apel...rozhodne neuberá nič z tojho talentu...peknô
12. 7. 2010 01:04 - Biela_ruža
mne sa paci, nezaskodila
20. 7. 2010 16:27 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem za komentáre, cením si
31. 7. 2010 15:38