hučali do mňa
chripotom parného rušňa
ma ťahali po linajkách sveta...
vraj sa tak nemá:
veriť
násobiť a zosobňovať Boha
čo visí pribitý
niekde v zabudnutých celách
kam nedožiari dnešná
osveta
hučali do mňa
že pod rúškou slova
sa ukrývyjú zločinci, zvrhlíci a blázni
a ja som taký istý:
keď počujem
počúvam a viem
že mi v duchu odpovedá
keď padám k jeho nohám
čo žiaria ako zrkadlo
od toľkých zúfalých pokusov
prísť k nemu
"kedy?..."
jediná otázka, čo zostáva bez odpovede
v tichu prekladám sviece
hrotmi nahor
aby tu po mne niečo zostalo
lebo ja
ako zápalka
rýchlo vzplaniem a ešte rýchlejšie sa spálim
a potom nastáva tma
v ktorej sa bojím
nie ich
nie seba
ale toho ticha
a neistoty či znova príde ráno
a ďalší kus svetla
tlačili ma
no nikdy som nestál tam
kde ma chceli
v mojej duši mám ešte stále dosť viery
a to im nehrá do karát
často som vysilený
a slabý
ale tek kúsok v sebe nezapriem:
som pútnik
verím
slovom neumriem
Posledná aktualizácia: 30. 6. 2010 23:09
Dátum vloženia 30. 6. 2010 23:04milson5 
šelestenie plných dôb
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1539
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ruža
...
1. 7. 2010 07:57 - wwweslo
Štvrtá sa mi páči najviac, ale ako celok je to tiež super... Som síce na teba trochu nahnevaný, pretože si ma síce nevedomky ale predsa vykradol, ale čo už,,, kto skôr príde ten skôr žerie....
1. 7. 2010 09:05 - rohlík
nazov katastrofalny...zvysok typicky tvoj, ktory ma uz nejaky cas nebavi
1. 7. 2010 19:30