padá namňa noc tieň strachu veľkého
netuším kam len viem že chcem ísť od neho
rozbiť sa na kúsy kúsičkov milión
naložím bolesti aj celý kamión
nevidím viac nádeje záblesk v mojom živote
moje sny skončili napichnuté na plote
pád bolesť a škrípanie zubami
beznádej padla namňa zo svojimi svárami
smrad bezbožný zápach hniloby
pomaly dusí ma a kope mi hroby
smelosť už padla statočnosť zomrela
bosorka prekliala ma bodaj by zhorela
krv vrie planie mi priam v žilách
robím maximum všetko čo je v mojich silách
aby som nezomrel nezhnil len pod zemou
aby žil som ďalej a tešil svet pred sebou
ľudom radosť a smiech chcem dať
nech oni majú keď ja ho viac nemám mať
niet mi súdené lásky teplo cítiť
milovať osobu za ruku ju chytiť
nebažím po peniazoch úspechu či sláve
nechcem už viac ležať oputený v tráve
nemôžem žiť dýchať myslieť viac
aj keby som odletel na mesiac
Dátum vloženia 27. 6. 2010 08:39yeticek
dar bolesti
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2469
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
občas to rytmicky nesedelo, ale o to ani tak nejde, ak ťa baví písať v rýmoch, tak by som zmenil úroveň toho rýmu, tieto, ktoré používaš sa považujú za príliš lacné(také vie vytvoriť každý)- gramatické, to znamená, že rýmované slová sú v rovnakom tvare a v rovnakom slovnom druhu...ďalej dosť opisuješ, skresaj text, nehovor všetko...nechaj priestor čitateľovi
27. 6. 2010 09:16 - yeticek (napísal autor básne)
nie v pohode práve preto to tu dávam aby som zistil kde robím chyby a ako lepšie tvoriť nepíšem moc dlho ale chcel by som sa tomu venovať tie rýmy si nevšímaj každý mesiac sa snažím písať iným štýlom aby som si našiel ten štýl čo minajviac vyhovuje
27. 6. 2010 09:53 - lajko71
ako už povedal Jano ,ale zasa je len dobre ,že skúšaš niečo nové to je ,len plus ,určite si nájdeš svoj štýl ktorý ti bude vyhovovať ,ja som tiež začínal s rýmom asi ako každý ,ale časom som prišiel na to ,že nie je podstatne ako píšeš ,ale čo píšeš ,keby si sa nesnažil o rým a dal tomu voľný priebeh by si sa možno sam čudoval čo z toho vzyšlo pocity tam sú aj naliehaju ,ale niečo ich brzdí ...
budem ti držať prsty ,dúfam ,že to tvoje písani nebude iba chvíľkový rozmar kým nepríde prvá sprcha
ver,že čo ťa nezabije ťa posilní
27. 6. 2010 10:07