nehlad namna skrz oci priame a vznesene
lez nenajdes potom srdcia nase stratene
nehladaj stastie u mna v uzadi
moja osobnost ti o nom nic neprezradi
nehlad na zivot skrusenym pohladom
zivot vzdy prichadza s nadhernym napadom
nehmataj neblud nechod tak daleko
chyt sa ma i ked ides len na mlieko
nemavaj zastavou bielou vysoko
zivot ty nevzdavaj priloz si lad na oko
nebojuj moja mila proti prirode
bojujes proti rajskej zahrade
nepriec sa veciam nahody ci stastia
to zivot ti tvoju snahu nie marnu vracia
nenenavid osoby ktore si to zasluzia
dostanu co im patri len slucky sa predlzia
nespievaj douska sladke recicky
zistia to a vezmu ti farbicky
nemarni cas svoj predrahy
daj do zivota maximum zo snahy
nepadaj na zem tak bluznivu
telo ti doboda v bolesti tryzni ju
nerob veci neprirodzene tvojej osobe
potom sa ti to spocita vtesane na hrobe
Dátum vloženia 27. 6. 2010 08:38yeticek
NE...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2171
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti