prechadzam ulicou viac uz nemam slov
sny sa mi zrutili uz niet viac svetu s nou
lubenie pominulo vytratilo sa nam ust
navonok tak to je no v duchu mam len pust
prsi kvapky dazda toho lejaku padaju na pery
zvlazuju ich sta akoby cez davne milostne vecery
pocit teply sta slnkom ohrievany
naruc osoby ked uz clovek tak milovany
mat tak schopnost krikom zbavit sa bolesti
vykrical by som dosveta vsetky tie neresti
trapenie zial trhliny na dusi
vsetko co viem ze jedneho dna ma len zadusi
lez zivot je trpky utopia neprajna
vezme ti vsetko a soti ta dolajna
chcel by som idelany zivot mat
ani plaz ci peniaze len s laskou a milovat...
Dátum vloženia 26. 6. 2010 18:33yeticek
tichý ston
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1428
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti