Basnicky.sk

obrovska priepast na obzore sa mi javi
umrelo svetlo a prichadzaju tie stavy
stavy nudze uzkosti a stresu
chytaju ma za telo a do pekla ma nesu

moje tuzby vasne idealy
navzdy padli zhoreli a uz nikdy nevstali
zhoreli umreli divokym plamenom
zrucali sa ako hradba pod tym obrovskym bremenom

bremenom tiaze sily a zloby
v spanilej bolesti priviedli ma az do mdloby
pad dalsi a dalsi pocitam kazdy den
zvuk konecnej polnice chcem ist zanim ,pren .

pad cloveka je len padom jedneho
v tme a prazdnote sa prisery pobiju oneho
kruto zaplace clovek padly skluceny v beznadej
horkymi slzami s krvavym usmevom zbohom vam zaprajem

(starsia bez diakritiky ospravedlnujem sa zato)