Basnicky.sk

Zradená sťa krv sa leje,
z celého tela, až dokým sa nevyleje.
Moja duša krváca ide sa na poli zlomiť,
ja len ticho stojím a chce sa mi slzy roniť.

Temnota v prášku valí sa von,
len oko v piesku vidí ten ston.
Peklo je samá magma vriaca z hôr,
chce sa mi plakať keď vidím ten zhon.

Zradená je moja duša,
napospas tme.
Zradené je moje telo,
len kvôli mne.

Požiar z hôr je pri mne blízko,
nič nerobím len stojím tíško.
Vidím plač detí,
vidím odraz svojej tváre,
a už len červený obraz krvavej dlane.

Plamene vzali so sebou časť sveta
zradili dievča a tak aj kus sveta.
O ničom sa píše, keď nevieš začať,
je to len od veci a ja nemôžem skapať.

Zlomila sa duša, zahynul tieň,
podpálili sme kostol, zaplavili sieň.
Zradili sme človeka, zabili sme zem,
udupali sme pôdu a seba pod ňou tiež.

Posledná aktualizácia: 25. 8. 2010 20:37