nekričím
to len stromy vyplašili vietor
čo placho vkĺzol
vtákom pod krídla
tíšia dážď
do nepríčetna podráždený zemou
každým mávnutím
načrtnutý priestor
v rozpätí slov
medzí mnou
a Ním
vynesú
vždy o trochu hlbšie
nekričím
len rozťahujem ruky na doraz
a načieram...
Dátum vloženia 15. 6. 2010 19:58boco
modlitby
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1587
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
prva strofa je veľmi pekná, ostatné nie
16. 6. 2010 17:11 - lajko71
asi tak ako Milan prva strofa naj
druhu strofu som nepochopil nejak sa mi vymiká ,ruší jednoducho mi to nesedi
skôr by sa mne osobne židalo
tíšia dážď
každým mávnutím
v zobákoch nesú
načrtnutý priestor
medzí mnou
a Ním
ale to už je len môj pohľad na vec
nie je zle napísana tvoja báseň,len myšlienka nie je dobre ukotvená,
ten názov sa nesie celou básňou a preto si žiada aj náležitý prístup
čím nechcem povedať ,že by si nevedel o čom píšeš ,vieš písať velmi dobre ale tato mi nejako nevklzla pod kožu prepáč ...
17. 6. 2010 07:45