Basnicky.sk

Ježiš, ty, ktorý si za nás trpel,
Ježiš, ty, ktorý si za nás umrel,
Teraz sedíme všetci v kostole,
A s pokorou hľadíme dole.

Všetci vedia, že ťažký bol tvoj život,
Všetci vedia, pripomína nám to zvonov tlkot.
Všetko, čo sme sa takto dozvedeli
z rozprávania všetko, čo kňaz zdelí.

My máme tú povinnosť,
Prevziať našu zodpovednosť.
Zodpovednosť za slová počuté,
Zodpovednosť za všetko vyrieknuté.

Lebo keď sa život skončí,
Smrť je na jeho konci,
No ako Ježiš vraví,
Boh živí je vari?

Áno povedať to musím tiež,
Že na konci je On, to vieš.
No a čo mu odpovieme?
Keď sa spýta na to čo už vieme?

Povedať môžeme odpovede všetky,
No čo ak sú dôležité výsledky?
Čo odpovieme na jeho otázky?
Veď On je zdrojom všetkej lásky.

My budeme cítiť jeho žiaľ za naše hriechy.
My budeme počuť jeho hlas z každej strechy.
Budeme chcieť vravieť vtedy ešte?
Či nebude mlčať pre nás lepšie?

Čo ak Boha uvidíme zničeného žiaľom?
Čo ak niekto iný na zemi je kráľom?
No čo bude potom?
Premýšľali ste už o tom?

Len na chvíľku zamyslieť sa stačí.
Božia slza sa z oka tlačí.
Už nie slza žiaľu, lež radosti,
A v srdci sa objaví trocha starosti.

Stáť, stále s Tebou
Pod jednou strechou,
Ja už nesklamem Ťa nikdy viac,
Prosím, Otec, odpusť my teraz.

Pre Ježiša, ktorý za nás trpel,
Kvôli ľuďom, ktorých uzrel,
Pre Boha ktorý stále žiali,
Kvôli tomu akými sme sa stali.

Či chceme vysloviť tieto slová.
My začneme žiť svoj život znova,
Otec, prosím už sa netráp preto.
My začneme veď naše srdce vie to.