Basnicky.sk

Hovorím, mám rada a pozerám,
Chodím, smejem sa a hľadám,
Niečo, čo otvorí ľuďom srdce,
Niečo, čo každý z nás chce.

Na vrchol hory kôli tomu leziem,
Možno, že odtiaľ niečo znesiem.
Lúky a stráne si prizerám,
možno tam niečo nazbieram.

Neviem, čo ľudia hľadajú,
Zdá sa, že veci im chýbajú.
Či nie je navôkol všetkého dosť?
Či nemáme veci pre radosť?

Podľa všetkého, zdá sa že nie,
Srdce má stále pokušenie.
Myseľ pracuje na plne obrátky,
A nápady prichádzajú na oplátky.

Reštaurujeme, stviame a počítame,
Predávame, kupujeme a skrývame.
Niektorí vieme, iný nevieme prečo.
Veď vo svete sa deje všeličo.

Je to predsa normálne a bežné,
Všetci to vravíme nežne.
Bojíme sa našich citov, ktoré máme
Radšej ich starostlivo skrývame.

Smejeme sa hoc plakať by sme chceli,
No povedať sme to však nevedeli.
Chýba nám istota a odvážnosť,
Možno sme, len nemali možnosť...

Asi to bude len nami,
Že nevieme čo so snami.
Chcieť, aby bol človek taký
Aby nikdy nevidel mraky.

Až raz sa nám podarí,
Nájsť odvahu a úsmev na tváry.
Mať povzbujenie pre ľudí,
To naše srdce zo spánku prebudí.