Občas bývajú oblaky milé,
keď krátia nám dažďom chvíle dlhé.
Prajem si aby ma zmáčala voda z neba,
aby zo mňa zmyla chyby.
Tie však neodídu tak ľahko...
Pokiaľ neosvieti mi môj mozog sivý,
neuvidím to čo vlastne chcem.
Zahmlený niečím čo neviem pomenovať,
no netúžim to ani vygumovať.
Tak len dúfam,
a popritom nesmelo kráčam.
Viem že raz príde deň,
keď na všetko zlé konečne zabudnem.
Moja duša sa naučí lietať,
budem môcť mysli konečne voľnosť dať.
Vtedy vyjde slnko nad obzorom,
a ja vám všetkým poviem zbohom.
Dátum vloženia 6. 6. 2010 19:56nightwish47
Dnes je ten deň
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1677
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- TBS
pre mňa moc nie, nejak mi to celé len uplynulo a tie rýmy to tam poväčšine len kazia- škoda
7. 6. 2010 07:34 - niklíkov
súhlasím
7. 6. 2010 14:20 - nightwish47 (napísal autor básne)
vdaka za kritiku
7. 6. 2010 19:19