Basnicky.sk

Zase som Ťa dnes spoznala môj stratený priateľu.
Tvoja tvár vyžehlila moje vrásky pokrčené.
Pohladila moju dušu,
vliala do nej kúsok tušu,
rozpísala všetky krásne spomienky,
čo vysichali v slepom toku zlej domienky.

Videla som toľko krát už zabúdať,
ale ako by som mohla všetky tie malé svetielka Tvojej podpory tmou pochovať?
Veď boli ako lúč z neba na tmavej pustej ceste,ako navrátený ženích smutnej neveste.

Nie, ja síce viem, že nie som Tvoja hviezda, zdieľajúca Tvoje srdce,
to sa mi fakt nezdá.
Ale viem, že v mojej ríši majú naše rozosmiaté dni,
boje v kúpelni,
týždne neutíchajúceho ticha
keď nami lomcovala pýcha,
všetko to dobré aj zlé má svoje miesto, a túto báseň dnes v noci píšem Bohu ako vďačné gesto..
Ďakujem, že si...