Basnicky.sk

Zas jeden z tých dní keď hladíš do stola,
premýšľaš s hlavou zaborenou v dlaniach,
nevieš či posledné rozhodnutie chyba nebola,
či neukvapil si sa príliš vo svojich prianiach.

Kúsok slnka v diaľke na oblohe si chcel mať,
no možno si navždy nebo celé stratil,
v myšlienkach ešte vidíš ju sa s tebou smiať
je neskoro aby si svoj čin späť vrátil.

Tvoje slnko je zatiaľ niekde v nedohľadne,
nebo Ti zmizlo v srdci, i nad hlavou,
keď sa stretnete slzička jej z oka padne,
dopadá na zem aj s tvojou odvahou.

Cez cestu prechádzaš keď ju máš stretnúť,
tváriš sa, že ju nevidíš, radšej inde pozeráš,
raz sa však Vaše cesty budú musieť pretnúť,
a to je to z čoho čím ďalej strach väčší máš.

Avšak jedno ráno prišlo to, čoho si sa bál,
vdýchneš vzduch nasýtený vôňou známou,
a ani nevieš ako ,zrazu si pred ňou stál,
v duchu sa smeješ nad snahou márnou.

Svoje rozhodnutie by si chcel vziať späť,
chcel by si ju znova s láskou objímať,
ale tejto cesty pre Teba už viac niet,
to čo si odvrhol už nebudeš nikdy mať.