Zámotky
Vyberal som si ťa kvet
Po mnoho rokov
Pre svoje betónové
Zámotky, ktoré odtekajú stokou
A hlaholivý hlások
Ženského tela
Ich zapaľuje...
Bola si skvelá...
Do teba zakuklím sa
Stáčam sa v teba
V iskrivom okamihu
Schodiskom podzemného neba
Prečítam tvojim ušiam plody pera
Zarodí, keď ním píše
Psychicky prerastené chlapča
A ženáč z jeho ríše
Z betónu motýliky...
Len ten si želám
Tie rozdali sa svetu
A svojim telám
________
Keď túžba tvrdne
Tak ako betón
Natvrdo úplne zmäkne
Stáva sa neosobnou
Je osobnostne neosobná
Agónia, prehĺbená reže
Pohľadom na oceán
Z tej druhej strany mreže
A zostanú len zámotky....
Dátum vloženia 12. 5. 2010 21:03Strix
Zámotky
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1404
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
no... trochu prekombinovano nezmyselné mi to prišlo po prvom prečítaní, po druhom to už bolo lepšie , síce je to v niektorých momentoch zamotané ale je tam niekolko fajn momentov
13. 5. 2010 11:24