Basnicky.sk

Neskryjem sa pred smútkom,
nevtiahne ho ani tá najčernejšia diera,
láska bolí...viem, že nezomrela.

Zmazať ťa zmizíkom...
to sa nedá...pred očami mi tvoja silueta behá,
bozky našej vášne cítim na končekoch svojich pier,
chýbaš mi...začínam sa cítiť ako štvaná zver.

Keby ma radšej odstrelili,
nevládzem bojovať a cítiť na sebe všetky
tvoje stopy...
bezsenné noci som nedotiahla
do víťazného konca
Som bábka v rukách osudu...
a ten si ťahá povrázkami.

Črepiny z nás som pozbierala a snažím
sa z nich poskladať mozaiku nášho šťastia...

ak sa dá vrátiť čas možno sa mi to p o d a r í.