Basnicky.sk

Nad ihriskom slnko svieti,
v piesku hrajú malé deti.
Piesok je rád, že môže slúžiť,
nechce lásku, nechce ľúbiť.
Tam to zrnko šťastne kýva,
pokojne, s radosťou zíva.
Je z neho hrad, pekný, pevný.
Raz príde vietor, južný, nežný,
piesok nechce vietor jemný.
S mokrým plášťom kvapky prídu,
zrnko povie, nech odídu.
A nečakane, dole z neba
víchrica prudko lieta,
zdvihne ho a už letí,
zmizne hrad a zmiznú deti.
Kým víchrica ho objíma
ničom inom nesníva.
Prídu dni, šťastné, krehké.
Kým zrnko letí vlastné
myšlienky nemá, len ľúbi
a ničom inom netúži.
Raz príde deň, keď víchrica,
ako bezcitná fúria
ho len tak zahodí
a prídu tmavé dni, noci...
Ale zrnko sníva nežný sen
o láske a o nej len...