chceš sa dotknúť svojich snov,
a prebiť sa hustou hmlou.
čo ak sa niečo pokazí,
čo ak sa niekto nesnaží,
čo ak sa nikdy nevytratí,
ten chlad z tvojej tvári?
prešli by dni možno až týždne,
a ty sa prizeráš ako šťastie mizne.
v očiach máš slzy plné nádeje,
prečo sa stále nič nedeje???
sklopíš do zeme zrak,
ty vieš že je to tak,
už ťa nič nezachráni,
láska ťa už neochráni,
zo svetom sama nechceš bojovať,
lenže tebe nikto nechce pomáhať.
berieš do ruky ostrú žiletku,
zbieraš svoju poslednú silu všetku,
keď zrazu zavanie vánok
a teba premôže spánok.
o pár dní sa preberieš
a na svoje zapästie sa pozrieš.
zlý sen to však nebol,
keď ťa zbadal tak zbledol,
jeho oči plné strachu smutného,
prebúdzajú anjela tvojho strážneho.
tvoja láska sa ti vracia späť a ty to vieš,
svoj život od začiatku začať chceš.
po mesiaci znovu začínajú chvíle tiché,
keď okolo teba zrazu všetko stíchne.
nebu si sa odovzdala,
naposledy nám si zamávala.
v srdciach nám prázdne miesto ostalo,
pre teba navždy zatmenie nastalo...
Dátum vloženia 3. 5. 2010 18:14wikusa_696
ZBOHOM
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1686
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
bolo to ako taký výkrik niekam veľmi ďaleko...mňa to moc nebralo, príliš jednoznačné, dopovedajúce, zbytočne dlhé, bez zaujímavých, obrazov
tu pomôže len jedno a to čítať...a veľa, skrátka knihy, či poéziu či prózu, to je jedno, treba rozšíriť slovnú zásobu, nájsť rôzne postupy skladania viet,
jednoducho...pri básni nie je dôležité koľko slov, ale ako si vyjadrila myšlienku...
neber tento komentár negatívne...kritika posúva vpred...
prajem veľa úspechov v ďaľšej tvorbe
3. 5. 2010 18:30