Basnicky.sk

Žil som pre prachy
s tvojím leskom...

Viete vôbec, aké to je?
Keď človek blúdi
vo vlastnom srdci
Páli ho smäd,
dráždi hlad,
naokolo len štrk
Pri tých štastných
aj nádej piesok

Vravím si človek,
ale som Boh
Krásny a dobrý,
ak cítim lásku
Škaredý a zlý,
ak povie nie...
Len stroj bez súčiastok

Zabi ma!
Hnusí sa ti spôsob,
ktorým sa bránim
Zabi ma!
Veď som len potkan
v jemnej myšacej srsti
Tak ma zabi!
Chcela si chlapa
a decko ti robí nervy,
že ťa ľúbi...

No tak skoncuj s tým,
staň sa hmotou
Tým ničím,
z čoho vzniklo všetko
Aj my dvaja
a naše osudy
bez pravidiel

Musíš ma zabiť
Som predsa Boh
a ty v neho neveríš
A predsa si mi šepkala,
že som zázrak...

Musíš to poprieť
a na oltári baránkov
rozbíjať atómy
Tak čo má väčší význam?
Konať obetu od toho,
ktorý je nič,
alebo sa babrať s guličkami,
čo nemajú pôvod?

Zabiješ ma nie vtedy,
keď bude v tebe iný
To sa akurát odvážim
na ironický úsmev...
Na tvojich rukách
moja modrá krv
a šialená výčitka,
ktorá ťa utopí v pravde,
že Budha klamal...

Zdvihneš tvár
a božie slzy s pokorou...