obloha už neplače
spod obláčika vykukuje
letmý paprsok slnka
čo šteklí ma
na tvári
a skúša sušiť
moje rany ?
vlažíš mi ústa
áno ty!
na koho sa obraciam
takmer vždy...
moje slová však
stále plynú
ako
tichý vánok
niekde za oceán
tam prebúdzajú sa
sťa monzúny čo
vedia ochladiť
ale i rozpáliť
túžby
vrývajú sa mi
do duše
letokruhy poznania
vyťahujú posledné
nože
zo srdca
ale ty to vieš
áno ty!
čo stabilizuješ
moje životné funkcie
že čas rany vylieči
avšak
moje hodiny
asi stoja
Dátum vloženia 2. 5. 2010 10:20TBS 
Len my
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1603
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
prvá strofa je pekná ale tak nejaka detská a druhu strofu by som škrtol
ale potom to už celkom ide a záver sa mi páčil aj napriek tomu ,že čas je už toľko krát opísaný,ale pre mňa to malo význam nebolo to len prostoduché čas všetko zahojí
fajn aspoň pre mňa ten záver
2. 5. 2010 10:34 - TBS (napísal autor básne)
dík, som veľmi rád že si to tak zanalyzoval
2. 5. 2010 11:10