Spýtam sa
belasých krídel
či už niekto z nich videl
naše pľúca.
Ako sa topíme
bez seba
ako tápame
a vzduch je
smrteľný jed.
Či už
niekto z nich počul
náš živý hlas
keď sme spolu.
Nie je pravda
že nevieme
čo znamená súzvuk,
súhra,
čo znamená uhrať
sólo
vo dvojici.
Nie je pravda,
že pravidlá
spĺňa každý
že ty si
a ja...
že sme
odpísaní...
A neverím
že by si dokázala
neveriť,
ukázať smer
a neísť ním...
Neverím,
že to nie si ty...
Dátum vloženia 2. 5. 2010 00:27nickmyname49
Jediná výnimka
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1969
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Levica
paci sa mi
2. 5. 2010 08:36 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Vďaka, Paťka
3. 5. 2010 21:04 - Jano1351
kurnik, nejak mi v poslednom času unikajú tvoje diela...
k básni, čo dodať, ty vieš ako si to napísal, ja viem ako si to napísal(myslím),good (džús s vod(k)ou)
3. 5. 2010 21:09 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ty jeden výmyselník , žiadna vodka ... stačí džús ... a ďakujem
3. 5. 2010 21:20 - rohlík
zacal si pisat dajak zaujimavejsie...aspon pre mna..paci sa
5. 5. 2010 14:28 - Slave of love
A neverím
že by si dokázala
neveriť,
ukázať smer
a neísť ním...
Najlepšia z tvojich posledných páči sa
5. 5. 2010 16:22 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem rohlík...a neviem, možné to je, že inak
Ďakujem Krístinka (Rajec - gaštan )
5. 5. 2010 16:34