Basnicky.sk

listy jesenne sa stáčajú vo víre nešťastia
presunom ročných období doletia pod námrazu
hneď bez lúčov slnka zhnijú len , spľaštia
je to pojem v hlavách čí tieto prinesú skazu

To iba dnes:
-Veď my „vyvolení“ sme tiež len ľudia
-Práve dnes nám hnije tráva v hlavách
-Zabili sme Boha, a jeho dotyky zrazu smrdia
-chceme žiť v esenciálnych slávach

A čo zajtra?

-Čo tak vyjsť si na vrchol ihličnanov
-Nadýchnuť sa snežných vločiek s radosťou dieťaťa.
-Nie!- už pominuli časy v piesku s formičkou!
-Stúpame a stúpame do hnilobných sračiek nožičkou

Bohužiaľ i Shakespeare mal pravdu!
Samovraždou človek len udusí obklopujúcu krivdu!
A môže sa opäť hrať v piesku...?

Nemôže , musí znášať klince do hlavy.
Veď neboj, „verím“ v môj sen a ja sa raz dočkám slávy!
Jednoducho to nevzdám ...
Aj s tebou paranojka moja poletíme až ku hviezdam.

Ešte nepadám roklinou.
Stále stojím a stočím sa do víru vôni eukalyptov
Mám sa rad.
A budem znášať spoločenský smrad!