Ach Nebel! V Tebe sa rozpíja oheň jej vlasov...
Svetlo kandelábra v šere večera
Plávala v mlieku, s delfínmi, s krásou
Po celý život... A nahá, na pleciach kučera...
Možno preto mala takú pokožku, voňala mandľami
Tisíce ihiel bodla mi do srdca, do tela
Roztiahla ruky a mávala krídlami
Dala mi vlhký bozk a odletela
Kam? Do hmly....
Víla...
Utopila sa v slzavej prietrži pornografie spomienok
Zhorela ako všetci zhoríme, keď city kúšu
Ako keď pália zažltnuté fotografie a vyšľahne plamienok
A znela mi hudba... Žalospev za zjazvenú dušu
Ušľachtilá v zámere, vzmohla sa v pote čela
Ale krutá vo svojej ženskosti, ako každá
S princípu a pretože chcela
Potichu pošla... Bola to vražda...
Kam? Do hmly...
Láska...
Dátum vloženia 27. 4. 2010 08:02Strix
Nebel
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1167
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti