keď sľúbil, že ma naučí
blúdiť v tvojich vlasoch,
že zosta(r)nem
(s) tebou
popletená
až do konca
večnosti,
ktorá si len
náhodou
predĺžila víkend...
pôjde až dnes
a ja s ňou
stečiem v pramienku,
na tvoje ramená...
možno ma unesieš
niekam ďaleko,
do tmy,
kde budem sama
a možno
ma zamkneš do denníka
ako zakázanú spomienku,
aby nikto nevedel
že...
Dátum vloženia 26. 4. 2010 15:03Slave of love 
...vietor tak strašne klamal
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1897
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
báseň sa mi páči pekná,ale to že by som nedával stačilo podľa mňa
aby nikto nevedel...
a hneď by som si kládol otázku kto čo nemá vedieť ?,ale inak fajn
26. 4. 2010 20:01 - Slave of love (napísal autor básne)
to "že" tam byť musí,lebo inak by to nenaväzovalo na názova ďakujem samozrejme
26. 4. 2010 20:15 - nickmyname49
oj, výborne... a tie záverečnonázvové posledné verše veľmi dobre poznám
27. 4. 2010 18:01 - Slave of love (napísal autor básne)
Ďakujem
5. 5. 2010 19:47