ako malý chlapec som sa domieval, že bude
tam
niekde v nedohľadne za(k)rytý
v zodratých teniskách o pár čísel väčších než život
splietal sa mi
každý deň sa mi splietal väčšmi s láskou...
Večný...
ako malý chlapec som nič nepredstieral
keď som stál ... stál som
keď som plakal ... plakal som
keď som sa smial ... vedel som, že to kvôli nemu
veril som
dúfal som
a bol som hoden jeho slov
v ktorých ma neustále nazýval milovaným synom
ale slová spráchniveli
a na perách sa mi zjazvili polnočné váhania
kam vkročiť
a do ktorých dverí
výsostne o pár krokov v cieľi
padol som
padol
nikým nevidený
a všetko bolo zrazu reálnejšie ako jeho prosby
stal som sa dnešným
a v hĺbke duše... sebou odsúdený
som utápal tvoje
moje
naše kúsočky z popraskanej hliny
a stal som sa
nepriestrelne nikým...
ako malý chlapec som prijímal
len ten večný...
a teraz sa zháňam za odrobinami tých
denných
cudzých
milosrdných chlebov
čo pretiekli potokmi ubolenej driny
a zastavili sa
nakrátko v mojej hlave
kedysi som cítil a veril, že mám
byť večný...
ako roztiahnutý obrus
čo sa prestiera pre všetky druhy
nebeského stáda
ale tie slová spráchniveli
a zostal z nich
len
popol
popol na ústach
ktoré stratili výsostný prameň
po ktorom duša rozkvitne
ako tie jednoduché kvety
čo sa nestarajú či sú hodné a v práve
a len milujú...
(*)
tak sa zobuď
a nedovoľ spomienkam sputnať tvoje telo
oslabnuté
nekonečnými prešľapmi
a uver....
Posledná aktualizácia: 26. 4. 2010 08:44
Dátum vloženia 25. 4. 2010 20:07milson5
Večný...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2143
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
Milan báseň sa mi páči po Ja som baránok ,nieže by som mal niečo proti slovám z biblie ,ale akosi mi nesadli do kontextu ,akoby si sa snažil čitateľovi niečo vnútiť ,ja som veriaci ,ale čo taký ateista
nie že by som niekoho chcel vyzdvyhnuť to v žiadnom prípade ,ja mám rád ľudí,bez rozdielu v čo veria
ale až na ten záver sa mi báseň naozaj veľmi páči
nehnevaj sa na mňa ,bolo by odo mňa nefer
25. 4. 2010 20:52 - lajko71
napísať,že sa mi páčila celá báseň dúfam ,že ma chápeš ...
25. 4. 2010 20:54 - bublinka8
Velmi pekné. Myslím, že aj v neveriacom by to niečo prebudilo
25. 4. 2010 21:18 - Jano1351
neveriaci to má na háku , ale je to napísané dobre, aj keď myšlienka mi je trochu cudzia...
25. 4. 2010 22:45 - milson5 (napísal autor básne)
ďakujem za komentáre
26. 4. 2010 08:43 - milson5 (napísal autor básne)
ten záver je skôr určený mne
26. 4. 2010 08:45 - predpolnocna a.
nemám čo dodať, tvoja...? prečo sa svet nemení zároveń s ľudskými túžbami,ako nabrať silu v daždi milosrdenstva, zachvieť sa vo vánku a chrániť jeden druhého-? večné otázky a málo odpovedí
...
tak sa zobuď
a nedovoľ spomienkam sputnať tvoje telo
oslabnuté
nekonečnými prešľapmi
a uver....
26. 4. 2010 20:11 - nickmyname49
veľmi pekne
27. 4. 2010 17:58 - niklíkov
si sa rozpísal trochu , mne sa to páči celé aj keď na môj vkus velmi dlhé
30. 4. 2010 08:29