Zostál som sám a na dne prehrabávam sa v blate a len prší a prší z mojich očí. Pery zostali suché a bez slov, už nepovedia choď preč, choď domov a nenadýchnu sa viac čerstvého vzduchu. Nemôžem dýchať hercom byť, žiť a šťastie to najkrajšie zažiť. Som smola lepím sa ti na päty čo sa ťa drží a chce byť s tebou žiť ten sv...oj život. Daj mi pokoj daj mi dar nech nie som sám som klaun hral som a dohral som sám.
Prišla noc povedala dosť na šťastie nemáš hodnosť. Smútok zlý sen so mnou prišiel na svojom pohrebe odídem som už len spomienka a už nič odohnal ma studený bič čo ma tak spálil. Vryl sa mi pod kožu jazva ostáva ja tu zostavam tiež ako duch,myšlienka ale NEŽIJEM
odisiel súmrak moje oči ďalej spia už nevedia sa smiať hľadajú šťastie čo nevedia najsť zajtra odchádzam na vlak už ma nik neuvidí ženie sa veľkou rýchlosťou je to vlak smrti už sa nemôžem ničomu tešiť smútok je čím ďalej tým väčší nechcem myslieť len pokojne spať po smrti sa nemusím už ničoho báť
deň za dňom zblížil som sa zo smrťou sedím vedľa nej počúvam jej krásnu pieseň "Vábi ma" som zmierený umieram pomalou smrťou už necítim hrejivé slnečné lúče už neuvidím tvoju krásnu tvár nechcel som odísť
prečo je život tak ťažký prečo ma šťastie obchádza už neviem kade mám ísť som sám sám musím žiť odchádzam do večných lovisk som žiara ktorá zhasla a už nežiari a pomoc neprichádza není záchrany ja chcem žiť život večný slová a slová smutné bez svetla
Dátum vloženia 25. 4. 2010 00:34lyrikmarek
Denník čierných myšlienok alebo smrťou sa to ešte nekončí
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1562
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti