Matka mi dala život
a nie raz...
V sprievode Boha
prosí vždy za nás.
Uprostred noci sa zobudí
úsmev na tvári vylúdi
požehnania žiada
má nás všetkých rada.
Sme jej deti milované
prosí za nás v tichu,tme...
Slzy skrášľujú jej tvár,
vie,že život je TEN dar.
Ďakujem Ti Bože za ňu
mamičku mne milovanú.
Verím,že mi odpustí
trápenie a starosti
ktoré so mnou často mala,
veď som iba jedna z mnohých
čím si ju obdaroval.
Vždy keď som sa opýtala,
že čo by si najviac priala,
riekla:"deti sú najväčší dar,
ktorý mi Boh kedy dal".
Chápem,až keď vlastné mám...
Bohu vďaku rada vzdám.
Milujem Ťa milý Pane
za vnuknutia ďakujem
za rodinu v ktorej žijem
aj Vás všetkých milujem.
Veď sme všetci vlastne jedno.
Či to vieme a či nie.
Prajme si len to najlepšie,
odmena nás neminie.
Buďme všetci v harmónii
Boh je s nami v každej chvíli.
Stačí to len precítiť,
na zázrak sa pripraviť.
Žijeme ho každý deň.
Pán Boh zaplať!
Ďakujem !
Dátum vloženia 23. 4. 2010 23:09anusik
Pocta Matke
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 8967
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti