Do topánok mi steká
pocit chladu
z úzkej fľaše.
Zmestil sa tam milión
obrazov a správ
a ani jedna budúca.
Dávno ma nestraší
osamelá prosba
zostať bdieť.
Zaspávam kedy chcem,
odoberám kúsky z tiel
náhodne čakajúcim
v rade na výber...
Teplo, čo prináša
vzduch, čo tleje,
keď listy vyrašia
v plnej viere
za život
naživo.
A ja sa prechádzam
v týchto záhradách,
kým ma nepreruší čas.
Nevnímam vynechané
miesta na skok...
Dátum vloženia 19. 4. 2010 16:14nickmyname49
Modré S
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1564
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
vieš to napísať fajn...
19. 4. 2010 19:12 - mariangelo
toto ano
20. 4. 2010 14:37 - kristinaa
skvelo napísané...neviem ti dať komentár nickmy
22. 4. 2010 22:41 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem vám, špeciálne lajkovi, mariangelovi a tebe, Kristínka , už si mi dala komentár a veľmi pekný, vďaka
24. 4. 2010 15:11