Brodím sa svetom s čiernou lampou na obojku,
bez viery,
veď inštinkt je mechanický.
Ja,
nástroj v trojuholníku.
Zakliaty v koženom linoleu...
...v tieni betónu vetrím človečinu
a pach pivničných netopierov,
Nohy nevládzu,
pod ťarchou zdochlín z mramoru
a kúskov ožutých pilierov...
Dátum vloženia 12. 4. 2010 15:07mariangelo
Chodec
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1867
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- schnegy
Pekné, druhá strofa sa mi páči viac. Navodzuje mi atmosféru ponurého mesta
12. 4. 2010 22:03 - ANAKIEN_SELLPREST
dnes citam niejake mytologicke basne ... ze by sme sa menili na bajne bytosti refer: na rozcesti stal chodec a rozpraval z prachu ze raz budem dychat aj jeho vzduch ...
12. 4. 2010 22:55 - rohlík
inštinkt je mechanický.
Ja,
nástroj v trojuholníku.
..super mini
zvysok ma neoslovil
13. 4. 2010 11:18