do vosku spečatím
dych
čo rozmrazil neúrodnosť hliny
ako testament
"naruby"
/otvorom pre ústa
z ktorých
vychádzajú slová, slová, slová
"slová"
človek sa naučil tisíc slov
aby mal viac
pravdy/
a ona
zrodila ducha
z mojich kostí do džbánku
ako ozvena, čo spája
most so životom
/v jedinom nádychu som otvoril oči
o tisíc pier
väčší
skúsenejší, bohatší
a "možno"
v kútiku duše lepší
ako kus hliny, čo padá zo srdca/
ten dych
ten dych si uchovám
keď kriesim vo mne každodenne slová
aby som ťa povolal
Dátum vloženia 6. 4. 2010 20:48milson5 
k sebe
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1935
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- wwweslo
Nepáči sa mi pár úsekov, ale inak celkom hej....
7. 4. 2010 08:08 - mariangelo
Pekna basen
7. 4. 2010 12:16 - lajko71
nemôžem povedať ,žeby to bolo zle napísané vraciam sa k tomu ale nejako ma to veľmi neoslovilo
7. 4. 2010 18:32 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem za komentáre, no ja viem že to nie je veľmi ľúbivá báseň, ale je napísaná k sebe...
9. 4. 2010 08:18