Smrť.
Iba sa zdáš náhodná.
Keď staviaš hroby
zem pradie tichom
a vietor je v nadváhe.
Potichu ma lámeš
ale rýchlo!
Nie si náhodná.
Tým to duní viac.
Prízrak za bieleho dňa -
vietor v tieni ľalií.
TERAZ
ľalie sa rozbili.
Vietor sa rozstrapkáva
v šály zapletený časom.
Niekto odišiel a pustil očko.
Modlitba sa zakoreňuje v tráve.
TERAZ
ukladám ľalie
na tvoje telo v kameni....
Dátum vloženia 3. 4. 2010 10:25kucciola 
Ľalie vo váze
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1660
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- predpolnocna a.
..a nie zlé .., možno nechať ustáliť myšlienku, dať jej čas,interpretácia mi seká, , akoby si chcela nájsť správny záver,už moc popisný,/s tým "teraz" /aj keď niekedy proti patetickosti nič nemám...-
poz./do šálov, do šálu, asi chyba a myslím , že "rozpletený " časom, ..mi viac pripomína ten lyrický "sujet"strácanie milovaného
ok
3. 4. 2010 12:53 - wwweslo
veľa čítať a komentovať,,, ale nie zlé...
3. 4. 2010 21:23 - Vieš čo? Nie.
mne sa páčil viac úvod, takú fajn atmosféru to malo...záver nie zlý, ale vlastne ma tam už nepostretlo nič nové, či nečakané
4. 4. 2010 11:14